JANA HOJSTRIČOVÁ


Rodinné balenie
Výstava Rodinné balenie Jany Hojstričovej pripomína svojim názvom „ekonomicky“ balený tovar ponúkaný mnohými obchodnými reťazcami. Ten môže byť rôznorodý a za zvýhodnenú cenu poskytuje viac, než toľko, čo nevyhnutne spotrebujeme. Ak sa pozrieme na charakter dnešnej rodiny zistíme, že o „tradičnej“ rodine nemožno tak jednoznačne hovoriť. Rodina nadobúda oveľa väčšiu variabilitu a v súčasných spoločnostiach neexistuje jeden kánonizovaný typ rodiny ale mnoho rodín. „Dnes sa rodiny ocitajú v prechodnej fáze medzi spoločnosťou, v ktorej existovala jediná platná norma rodinného života, a pluralitným modelom, považujúcim rôznorodosť noriem za legitímnu, ba dokonca žiaducu“ (Robert a Rhona Rapoport). Táto transformácia spôsobuje nemálo problémov najmä v takej spoločnosti, ktorá zotrváva na tradičných rodinných hodnotách a nepripúšťa iné varianty modelov. Tie sú samozrejme v spoločnosti reálne prítomné, ale sociálne zábezpeky a istoty pre „inakosť“ zaostávajú. Diferenciácia rodinných foriem na jednej strane prináša slobodu v rozhodovaní sa, na strane druhej vytvára ekonomický a teda i existenčný tlak na jedinca. Vôľa k individuálnemu rozhodnutiu o vlastnom živote môže byť vykúpená aj samotou a stratou bezpečia. Sú to všetko riziká čím ďalej viac podstupované. Jana Hojstričová sa cielene vo svojej tvorbe venuje už roky téme rodiny. Nejde o nejakú sentimentálnu vizuálnu rovinu, ale skôr o analytický spôsob videnia konkrétnych sociálnych javov v spoločnosti. Na výstave autorka prezentuje 3 súbory, ktoré sa danou témou zaoberajú. Najrozsiahlejší cyklus fotografií Rodinný portrét (2012) zobrazuje rodinných príslušníkov autorky. Nejde však o štandardné rodinné portréty s črtami tváre, ale skôr o portréty jednotlivých tiel. Tým, že Jana Hojstričová volí zväčša neutrálne prostredie, zbavuje ho akýchkoľvek ďalších sociálnych charakteristík, koncentruje pozornosť diváka na telo samotné. Bez zjavnej štylizovanosti, patetickosti sa telo prejaví tak, že v konečnom dôsledku odkryje pozíciu, postoj možno energiu fotografovaného. Akoby nekonečný rad „portrétov-neportrétov“ prináša jednoduchú správu o stave tela: o vekovej kategórii, životnej dráhe. Špecifickou inštaláciou buduje akýsi vizuálny rodokmeň svojich najbližších, ale opäť skôr vyratúva ich rodinný stav, vzájomný pomer, možnú hierarchiu.Trochu iným spôsobom pracuje na cykle Hana (2012), ktorú včlenila do svojej rodiny pre ich vzájomný blízky vzťah. Jej telo fotografuje v jeho prirodzenom prostredí a hoci ide o inscenované fotografie, predsa len je zásadnejšia samotná topografia tela, jeho modelácia svetlom a stav, v ktorom sa práve nachádza. Na fotografiách môžeme odčítať symbiózu medzi stavom mysle a telom. Najaktuálnejším súborom fotografií autorky je Unavená domácnosť (2012). Aj napriek tomu, že ide o inscenované fotografie, dozvedáme sa z nich niečo zo situácie v neúplných rodinách. Ide o voľnú vizuálnu interpretáciu sociológov, ktorí sa podrobne zaoberajú stavom dnešnej rodiny. Impulzom pre vznik tohto súboru, bol krátky rozhovor so sociologičkou, ktorá vysvetľovala dôvody toho, prečo muži v určitom veku opúšťajú svoje manželky. Okrem tradičných, nám všetkých známych dôvodov uvádzala aj posadnutosť žien v starostlivosti o rodinu a domácnosť a to až do takej miery, že dochádza k strate seba samej, k neschopnosti prinášať vlastné podnety a postoje zvonku smerom do rodiny. Dokonca sa zmienila, že v prípade takýchto žien dochádza k tomu, že mužovi žena začne v prenesenom slova zmysle „splývať s nábytkom“. Ženy na fotografiách splývajú s nábytkom, unavené sedia na pohovke, alebo sa opierajú o kuchynskú linku. Sú osamelé, zato v dokonalej čistej domácnosti. Veľa žien v dnešnej dobe má ambíciu venovať sa svojej rodine, zanechajúc pritom svoje profesie, koníčky. Ich mentálny svet sa však postupne zmenšuje a servis, ktorý zabezpečujú pre rodinu postupne stráca na hodnote. Bohunka Koklesová – kurátor


Family pack
Jana Hojstričova´s exhibition „Family pack“ suggests by its name - economically packaged goods offered by many retail chains. Such goods can be very diverse and at a reduced price they offer more than we actually need to use. If we look at a character of a modern family, we can conclude that it is not possible to speak unequivocally of a „traditional“ family. At present, families are getting a much bigger variability and in present societies there is not one canonized type of families, but rather many families. „Today, families are being stuck in a transitional phase between a society, in which there once existed only one valid norm of family life, and a pluralistic model considering diversity of norms legitimate and even desirable. “ (Robert and Rhona Rapoport). This transformation causes a good few problems mainly in societies which are attached to traditional family values and which do not accept other model variations. Such models are obviously omnipresent in our modern societies, however, social guarantees and securities for „dissimilarity“ fall behind. On the one hand, the differentiation of family forms brings freedom in decision making; on the other hand it causes an economic and consequently also existential pressure on every human being. Will for a personal decision about one´s life can thus be redeemed by loneliness and loss of security. And these are the risks being nowadays more and more run. The focus of Jana Hojstričová´s artwork has for many years been on the theme of family. As a matter of fact, she does not document some kind of a sentimental visual level. On the contrary, in her photographs she offers rather an analytical way of perceiving particular social phenomena. The current exhibition consists of three sets of photographs dealing with the social issues. The most wide-ranging series of photographs called „Family portrait” (2012) presents family members of the author. However, these are not standard family photographs depicting face features, but rather portraits of their individual bodies. By selecting mostly neutral background stages for the photographs, Jana Hojstričová frees the bodies from any kind of social attributes, simply drawing the attention of spectators to the body as such. The body, thus, without any apparent stylized nature and pathos can present itself in such a way that in the end it reveals the position, attitude and perhaps energy of the photographed person. As if endless series of portraits/ non-portraits give a simple report about the state and condition of a body – its age, or life background etc... The author, by her specific installation, creates some kind of a visual family tree of her closest ones, but again, she documents a priori their family situation and mutual relationship, or possible hierarchy rather than anything else. In a bit different way Jana Hojstričova works on the series called Hana (2012). This lady was added and „incorporated“ to the author’s family given their very close relationship. The body of Hana is photographed in its natural environment, and even though all the photographs are staged, we can observe a more considerable topography of the body itself, its modulation by light and state in which it finds itself at the moment of being photographed. One can read from the photography a symbiosis between the state of her mind and body. The most update set of the author’s photographs is a collection called Tired household (2012). These photographs are staged, nevertheless, we can learn from them much about situations in one-parent families. This is a free visual interpretation of contemporary sociologists who thoroughly study the state of a modern family. The author’s inspiration for making this set of photographs was a short interview with a lady, a sociologist who was explaining to Jana Hojstričova the reasons why men in a certain age leave their wives. Besides traditionally and generally well known reasons, the sociologist mentioned obsession of women in their care for their families and households. According to the sociologist, women can become obsessed with the family care so much that they can “loose themselves” and they can no longer contribute their ideas and attitudes for the benefit of their families. Furthermore, for men such women can, in the figurative sense, „blend with their furniture. “ Women depicted on the photographs are blending with the furniture, they sit tired on a sofa, or they lean on kitchen units. They are lonely, but in perfectly clean house. At present, many women have ambitions to devote themselves to their families, leaving behind their professions, hobbies and interests. However, their mental world progressively becomes smaller and smaller and the service they offer to the family loses its real and genuine value. Bohunka Koklesová – curator


Solo exhibition, Family scans
Jana Hojstričová je výraznou, aj keď nie extrovertnou autorkou. Venuje sa téme tela, telesnosti, intimity a individuality. Prostredníctvom fotografie zameranej na detail hľadá optimálny spôsob zachytenia výrazu konkrétneho človeka. Vznikajú portréty mimo kategórie portrétu – chýba tvár, napriek tomu dominuje individuálna charakteristika. Fotografia Jany Hojtričovej zachytáva súkromie konkrétnych ľudí a odhaľuje ich životy cez detaily ich tela alebo ich aktivít. Autorka sa zameriava na tému rodiny a procesy, či javy odohrávajúce sa v spoločnosti. Niektoré fotografické cykly sa stávajú sociologickou sondou rodinného života. Jana Hojstričová vyniká svojou úprimnosťou a otvorenosťou. Jej fotografie atakujú diváka veľmi nástojčivo práve vďaka bezprostrednosti, s akou zachytáva realitu. Nedáva divákovi možnosť pred skutočnosťou uniknúť. Sústredenie sa na detail, zameranie sa na konkrétny výrez reality, zväčšenie vybraného motívu umožňujú autorke vtiahnuť diváka do obrazu. Tento spôsob ho aj napriek jeho nevedomému odporu prinúti sa sústrediť na predložený motív a zaujať k nemu postoj. Možno práve preto často vyvoláva negatívne emócie u divákov odmietajúcich vnímať uvedenú skutočnosť, a sú prinútení zaujať k téme postoj. Súčasný človek je vždy pripravený hodnotiť a posudzovať – navyše podľa umelých pravidiel nastolených médiami v posledných rokoch, preto automaticky skĺzne do odmietavého postoja. Realistické zobrazenie telesnosti nie je bežné a stáva sa neakceptovateľné. Hoci odmietanie skutočnosti je absurdné, priam komické, ale je spoločnosťou akceptované. Autorka sa nenápadne stáva kritikom súčasnej doby. Nevyberá si témy, ktoré by bezprostredne reflektovali spoločenskú klímu, napriek tomu o súčasnej dobe vypovedá zásadne. Jej témou je jednoducho človek. Zobrazuje ho cez telo, veľmi intímnu telesnosť. Jej pohľad je možno drsný, ale paradoxne práve tým až nežný či láskavý. Jana Hojstričová nehodnotí, ani nesúdi a teda neodmieta, len jednoducho zachytáva to, čo je. Fotografie sú neúprosné, ukážu každý záhyb kože, nerovnosť, poškodenie, jazvy, tukové vrstvy, zmeny spôsobené vekom, či tehotenstvom. Telo je portrétom konkrétneho človeka, záznamom jeho života. Ľudia si málokedy uvedomujú absolútnu výpovednú hodnotu svojho tela, dokonalú reč fyziognómie, ktorú nie je možné falšovať, napriek tomu, že sa o to prostredníctvom módy, či makeupu snažíme. Základ, telesné črty, charakteristické znaky nie je možné potlačiť, hovoria jasnou rečou o konkrétnom človeku, odhaľujú pravdu. Telo navyše odzrkadľuje náš život. Všetky zmeny, sa v ňom zobrazujú, všetky skúsenosti, postoje, aj myšlienky sú v ňom zaznamenané a prejavujú sa prostredníctvom postoja, telesnej hmotnosti, vrások a iných telesných zmien. Aj jazvy záznamom určitých skúseností. Psychológia alebo psychosomatika už dávno odhalila súvislosti medzi telesnosťou a psychikou, teda individuálnym prejavom a myslením človeka, ale len málokto si to uvedomuje. Jana Hojstričová ľudské telo odhaľuje s jemnosťou, ale s nástojčivosťou, bez príkras a bez váhania. Sústredením sa na telo také, aké skutočne je, zároveň nastavuje zrkadlo dnešnej mediálnej dobe, ktorá telo síce bezostyšne odhaľuje, ale aj fetišizuje, retušuje a tým aj deformuje. Pohľad spoločnosti na ľudské telo je natoľko pozmenený, že nie je schopná akceptovať realitu, skutočnú telesnosť. Pozastavením sa nad vlastnou reakciou si divák uvedomí deformovanosť svojho videnia ovplyvneného dokonalými ilúziami mediálneho sveta. Rodinný portrét je súborom fotografií rodinných príslušníkov autorky, ktorí sú objektívom zachytení ako individuálne osobnosti prostredníctvom intímneho pohľadu na ich telo. Sústredením sa na telesnosť sa do popredia dostáva individualita v celej svojej bezprostrednosti a prirodzenosti. Cyklus Unavená domácnosť je prvým z rozsiahlejšieho projektu, ktorým chce autorka reflektovať rozmanité zmeny či procesy, ktoré prebiehajú v rámci rodiny. Vychádza z bezprostredného pozorovania vzťahov vo svojom okolí a opiera sa o sociologické výskumy daných javov. Fotografia prináša metaforické vyjadrenie istého fenoménu, v skratke zachytáva to, čo je v skutočnosti dlhodobým procesom. Unavená domácnosť zobrazuje dokonalé domácnosti opustených žien. Statickým obrazom je symbolicky vyjadrený dlhodobý proces rozpadu vzťahov. Sústredenosť na domácnosť, nedostatok vlastných záujmov, preferovanie vecí, miesto partnera, alebo absolútne zameranie sa na rodinných príslušníkov miesto starostlivosti o seba robia ženy neviditeľné – žijú pre druhých a pre domácnosť, ale nemajú vlastnú individualitu, čím sa stávajú pre mužov nezaujímavé. Napriek dokonalej starostlivosti, ktorú v hmotnom svete poskytujú, neprinášajú do vzťahov nič vlastné. Fotografia Jany Hojstričovej ukazuje silu tohto média, jeho možnosti vyjadrovania: realizmus, metaforu, symbol, skratku, schopnosť vyrozprávať príbeh a odhaliť podstatné. Text: Sabina Jankovičová